Technológia

KOCHLEÁRNY IMPLANTÁT (KI) je elektronické zariadenie, ktoré umožňuje sluchové vnemy nepočujúcim priamou elektrickou stimuláciou zakončení sluchového nervu v slimákovi vnútorného ucha. 
Kochleárny implantát je protetická pomôcka určená nielen pre nepočujúcich, ktorí stratili sluch v období, kedy už mali osvojenú zvukovú reč (postlingválne nepočujúci), ale aj pre deti, ktoré sa s ťažkou poruchou sluchu narodili, alebo ju získali ešte pred ukončením rečového vývinu (prelingválne nepočujúci). 
Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti. Skladá sa z prijímača - stimulátora, ktorý je uložený pod kožou za uchom a jemného zväzku elektród (ich počet je rozdielny pri jednotlivých druhoch implantátov), ktorý sa vsúva do slimáka vnútorného ucha. Vonkajšia časť KI pozostáva z rečového procesora, ktorý sa nosí vo vrecku, na opasku alebo u novších miniaturizovaných modelov za uchom a mikrofónu s vysielacou cievkou, ktoré sú u všetkých modelov umiestnené za uchom a slúžia na zachytávanie zvukov a prenos informácie a energie do vnútorného prijímača.

Čo môžeme od KI očakávať?

• rozpoznať prítomnosť zvukov
• diferencovať zvuky prostredia i zvuky reči
• identifikovať každodenné zvuky
• zlepšiť komunikáciu
• lepšie porozumieť reč v kombinácii zlepšeného sluchového vnímania s odzeraním
• spontánnejšie verbálne vyjadrovanie
• u mnohých pacientov sa významne zlepší porozumenie reči aj bez odzerania

Výber kandidátov na kochleárnu implantáciu

Kochleárny implantát nie je vhodný pre pacientov, ktorých hluchota je spôsobená poškodením sluchového nervu a iných štruktúr v centrálnej nervovej sústave.

Vyšetrenie pred kochleárnou implantáciou

Pri prvom vyšetrení sa na základe anamnézy a základných vyšetrení hodnotí: príčina poruchy sluchu, dĺžka trvania hluchoty, stupeň poruchy sluchu, miesto poškodenia sluchového orgánu, vývoj reči, spôsob komunikácie. U malých detí sa s odstupom niekoľkých mesiacov sleduje vývoj sluchu a reči a podľa potreby sa vyšetrenia opakujú, aby sme získali presnejšie poznatky o vývoji sluchových a rečových schopností pri dôslednej sluchovej a rečovej výchove s dobre nastavenými naslúchacími aparátmi. Pri ďalšej hospitalizácii na Foniatrickom oddelení sa dopĺňa psychologické vyšetrenie, CT vyšetrenie vnútorného ucha a u starších detí a dospelých sa zisťuje funkcia sluchového nervu. 
Výber pacientov na kochleárnu implantáciu je veľmi prísny. Konečné rozhodnutie schvaľuje Indikačná komisia, ktorá pozostáva z odborníkov implantačného centra. 

Operácia a pooperačná starostlivosť

Počas operácie v celkovej anestézii sa implantuje do spánkovej kosti vnútorná časť implantátu – prijímač do šupiny spánkovej kosti a elektródy sa zavedú do slimáka (kochley). Operácia trvá asi 1-2 hodiny, robí ju skúsený ušný chirurg pomocou operačného mikroskopu. Pooperačná starostlivosť (ak je priebeh po operácii bez komplikácií) spravidla nepresahuje obdobie 1 týždňa.

Obr 1. Princíp kochleárnej implantácie



Obr 2. Zavedenie elektródy do kochleotómie

Kochleárna implantácia je spojená s rizikami ako každá iná operácia v celkovej narkóze. Ďalším možným rizikom je poškodenie tvárového nervu, zmena citlivosti v okolí ušnice, porucha chuti alebo rovnováhy a zhoršenie ušného šelestu.
Dlhodobé nežiadúce účinky elektrickej stimulácie na vnútorné ucho nie sú známe.
Môže sa tiež stať, že zariadenie nebude mať pre niektorého jedinca žiaden prínos.

Aká je pooperačná starostlivosť a rehabilitácia?

Rehabilitácia pacientov s kochleárnym implantátom je  nevyhnutná a časovo náročná. Je zameraná na rozvíjanie  najzákladnejších schopností - vnímanie a rozlišovanie zvukov  až po najobtiažnejšie -porozumenie reči. 
Za 4-5 týždňov po operácii sa prvýkrát pripája a za pomoci počítača nastavuje rečový procesor. Programovanie rečového procesora je potrebné najmä v prvých rokoch po implantácii niekoľkokrát  za rok opakovať. 

Všetci implantovaní pacienti sú v SCKI pravidelne sledovaní z hľadiska technickej kontroly kochleárneho implantátu, efektu kochleárnej implantácie pre rozvoj sluchového vnímania, komunikačných a kognitívnych schopností, ako aj z hľadiska integrácie a zaradenia do normálneho života. 
Rehabilitácia pacientov s KI je nevyhnutná a časovo náročná. Cielená rehabilitácia spravidla začína po prvom nastavení rečového procesora. Je zameraná na rozvíjanie najzákladnejších schopností – vnímania a rozlišovania každodenných zvukov až po najobtiažnejšie schopnosti, napr. porozumenie reči. V terapii sa uplatňujú rôzne auditívno-verbálne programy (podobne ako pri rehabilitácii nedoslýchavých detí alebo detí s využiteľnými zvyškami sluchu).

Čo je cieľom rehabilitácie?

Prečo je dôležitá aktívna spolupráca rodičov?

Z denníka implantovaného (postlingválne nepočujúceho) pacienta

Prvý deň.Dnes mi bol vyladený rečový procesor. Počujem nejaké zvuky, ale sú hrozné. Sú strašne brblavé, až nepríjemné. V duchu som si myslel, že bolo možno škoda podstúpiť tú operáciu, keď mi to nebude slúžiť. Mal som veľa chutí ten procesor  vypnúť, lebo mi z toho strašne hučalo v hlave. Nebolo to bolestivé, ale veľmi nepríjemné. Večer o 20 hod. som si procesor konečne odložil a veľmi sa mi uľavilo. 
Na tretí deň. Ráno o 7.hod. som si zapol procesor. Bol som prekvapený, že ten nepríjemný pocit  podstatne ustúpil. Slová zatiaľ nerozumiem, sú také akoby rozdelené, ale začínam rozlišovať zvuky napr. zapnutie a vypnutie pera, počujem aj vodu z kohútika. Nedokážem rozoznať či rozpráva žena alebo muž. 
Piaty deň po nastavení rečového procesora. Dnes, keď som si zapol rečový procesor, tak ten nepríjemný pocit celkom vymizol. Keď sa s niekým rozprávam, rozumiem už veľmi dobre. Slová už nepočujem také delené, ale vcelku. Aj v jedálni dobre počujem slová, ale ich neviem rozlíšiť, keď rozprávajú viacerí. Dnes som bol aj  na vychádzke. Na ulici sa všetky zvuky miešajú v jeden veľký šum. Zachytil som len trúbenie auta a električku. Večer som pozeral správy v televízii. Rozumel som len asi každé tretie slovo, ale prekvapilo ma, že čísla rozumiem presne. Mám pocit, že je to každý deň lepšie. 
Po týždni. Ráno, keď vstanem hneď si zapnem rečový procesor, lebo som si už naň zvykol a ticho mi prekáža. Chcem všetko počuť. Je sobota, dopoludnia idem na prechádzku. Nefúkal vietor a možno aj preto zvuky okolo mňa lepšie rozoznávam. Bol som aj v obchodnom dome a veľmi som sa potešil, keď tam hlásil rozhlas a ja som skoro všetko rozumel. Bol som aj     v oddelení s platňami a mali tam pustenú hudbu. Zarazil som sa, lebo už som dokázal  rozoznať melódiu, nie ako pred troma dňami, keď som rozoznal len výšky a hĺbky. Prestáva mi vadiť okolitý šum, vnímam ho tak nejako prirodzene. 
Po dvoch týždňoch. Bez problémov rozumiem všetkým spolupacientom. Dokážem rozlíšiť podľa hlasu, kto z personálu hovorí. Najlepšie rozumiem, keď hovoria  ženy a po jednej, a nie na dlhšiu vzdialenosť ako 5m. Večer sledujem správy. Čítaný komentár rozumiem dobre. 
Mám z toho veľmi dobrý pocit a už sa teším na zajtra. Idem domov. Som spokojný. Každodenné cvičenie prinieslo možno až neuveriteľný výsledok. Dôležitou psychickou podporou boli testy, ktoré sme priebežne robili. Na nich som videl, že stále robím pokroky, lebo niekedy som mal pocit, že je to už také výborné, že už ani nie je čo vylepšovať. 
Dnes som dokázal už bez problémov telefonovať. 
 

Postrehy rodičov implantovaných detí:

Gabika je nepočujúca od narodenia, operovaná bola ako 2,5 ročná, je 1,5 roka po KI. „Začiatky boli ťažké, museli sme veľakrát opakovať slovká, upozorňovať na zvuky, aby sa Gabika naučila, čo znamenajú. Ale nám to nevadí, tešíme sa z každého  nového slova, aj keď ho nepovie hneď správne. Nevadí, všetko má svoj čas. Keď napríklad príde zo škôlky a povie „prepáč“, je to super! Teší ma, že keď sa jej opýtam , napr. Kam ideme?, odpovie. Keď sa jej vybijú baterky, je nervózna, že nepočuje.

Mirko ohluchol po meningitíde vo veku 2,8 roka a operovaný bol o 3 mesiace po ohluchnutí
„ Moje očakávania po KI sa naplnili a udivili vlastne celé okolie, že môj syn za pomoci KI nádherne rozumie hovorenú reč bez odzerania, naďalej sa vyvíja ako normálne počujúce dieťa, takže ten, kto nevie o jeho postihnutí, to na prvý krát ani neodhalí.“

Samko je od narodenia nepočujúci, operovaný bol vo veku 5 rokov, je 4,5 roka po KI:  „Nakoľko mám dvoch synov, môžem porovnávať ich vývoj. Pred operáciou bol Samko často výbušný, čo spôsobovala práve jeho hluchota. Po operácii a rozšírení slovnej zásoby sa komunikácia a vzťahy medzi nami veľmi vylepšil. Výbušnosť, sebeckosť, nervozita sa takmer vytratili. KI považujem za 8. div sveta a som veľmi šťastná, že práve môj syn je jeho užívateľom.“

Jožko je nepočujúci od narodenia, operovaný bol vo veku 3,7 roka, je 1,5 roka po KI
„Niekoľko mesiacov po operácii sme si začali všímať, že keď naňho zavoláme, tak sa otáča. Bolo nám od radosti do plaču, už sme ani nedúfali, že niekedy bude počuť svoje meno. Všíma si všetky zvuky v prostredí a  začína ich napodobňovať. Potom, čo sa Jožko narodil ako nepočujúci, je to je zázrak, že s implantátom počuje.“

Andrej je nepočujúci od narodenia, bol operovaný vo veku 7 rokov „Andrej je 3 roky po kochleárnej implantácii a je to neporovnateľné s rokmi predtým. Z operácie sme mali značné obavy, ale po našej skúsenosti ju odporúčame všetkým, ktorí spĺňajú nutné podmienky. Ani deň si už nevie predstaviť bez KI, stal sa jeho každodennou súčasťou. Je to neopísateľný pocit, keď vás vaše dieťa po rokoch dokáže počuť, jednoznačne sa zlepšila jeho reč, pri komunikácii sa spolieha na sluch, hoci v nutných prípadoch využíva aj odzeranie. Hoci sa pre nás práca s ním neskončila, trvá od ráno do večera, je neskutočne lepšia a živšia ako pred operáciou.“

Martin je po meningitíde ohluchnutý chlapec, t.č. je 7 rokov po kochleárnej implantácii.
„Martin študuje na VŠ. Sú vyučujúci, ktorým nerozumie, na tie prednášky prestane chodiť a dohodne si individuálne konzultácie alebo študuje z literatúry. Na diskotéke zistil, že pre veľký hluk nerozumie, čo sa hovorí a nerozumie ani vlastnú reč.“ 

Cilka je od narodenia nepočujúca, operovaná bola vo veku 2,3 roka a je 6 mesiacov po KI: „ KI bol pre našu Cilku zo začiatku šok, kedy ho ťažšie prijímala, zvlášť vtedy, keď sme jej ho po zobudení chceli nasadiť. Trvalo to asi mesiac. Teraz už vníma rôzne zvuky, niektoré si vie aj zaradiť, k čomu patria. Pozná svoje meno, reaguje naň otočením a tiež reaguje na mená ostatných členov rodiny. Objavila svoj hlas a často ho skúša. Snaží sa napodobniť zvuky zvieratiek.“